Choď na obsah Choď na menu
 


Pes

25. 3. 2008

Adopcia psikov

 Ked chcete psíka,radšej sa rozhodnite pre adopciu.Máte na výber okolo tisícky psíkov ktorý čakajú na Vašu pomoc a porozumenie,svojimi milými očkami Vám tajne hovoria:prosím,pomôž mi a zober si ma k sebe domov.Ak prídete do útulku,uvidíte psie očká,ako plačú a čakajú na pomoc.Majú tam aj čistokrvných psov,ktorým sa zväčša nájdu pôvodní majitelia.Avšak,čakajú na Vás psíkovia,ktorý Vám budú celý ich zvyšný život verný a oddaný.




Obrazek

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Pohlavný život psa

Schopnosť rozmnožovať sa je jednou zo základných vlastností živočíšnej ríše, vedúcou k zachovaniu jej rozmanitosti druhov. Spôsob rozmnožovania sa líši u každého druhu a formy. Existujú dve základné formy rozmnožovania - pohlavné a nepohlavné. Psy sa rozmnožujú pohlavnou cestou. Nový jedinec vzniká z dvoch buniek, samčej a samičej. Novo vzniknutá bunka, tzv. zygota predstavuje kombináciu genetického materiálu pôvodných buniek pochádzajúcich zo spermie a vajicka. Vývoj nového jedinca prebieha v maternici suky.

Ruja

Suky pohlavne dospievajú v 8 až 12 mesiaci života. V tomto veku sú schopné rozmnožovania, i keď nakryvanie sa pri prvom háraní neodporúča z viacerých dôvodov. Prvým z nich je nedokončený vývoj kostry a s tým súvisiaci nedostatočný priestor v panve. Ďalším je pozastavenie telesného vývoja suky počas brezivosti, keďže sa jej organizmus zameria na vývoj plodov, čím sa preruší vlastný vývoj a dozrievanie jedinca. Často sa môžeme stretnúť s názorom, že počas prvého hárania suka nemôže zabreznúť. Ide o mylný názor. Prvé háranie môže mať iný priebeh ako ostatné hárania, môže byť aj kratšie, suka je však schopná počať mladé.
Háranie rozdeľujeme do troch fáz:

  • Prvá fáza sa nazýva proestrus. V tomto období dozrievajú vo vajecnikoch folikuli a dochádza k zdureniu posvy. Suky zvyknú častejšie močiť, prípadne sú prítulnejšie - správanie je individuálne pre každého jedinca. Ku koncu tohto obdobia sa objavuje svetločervený krvavý výtok z pošvy spôsobený praskaním ciev sliunice. Toto obdobie trvá približne 10 dní.
  • Nadväzuje naň ďalšie obdobie, odborne nazývané estrus, alebo tiež obdobie vlastnej ruje. Praskajú folikuly, uvoľnujú sa vajíčka a výtok sa z červenej mení na hnedú. Ku koncu estra je suka ochotná kopulovať. Niektoré suky zvyknú byť neposlušné, vyhľadávajú psiu spoločnosť. Povoľnosť môže chovateľ pozorovať aj pri stimulácii koreňa chvosta suky škrabaním, pričom suka ohne chvost na stranu.
  • Druhá fáza plynule prechádza do ďalšej fázy nazývanej menestrus. Je to obdobie konca ruje. Na vaječníkoch vzniká zlte teliesko, ktoré hormonálne udržuje brezivosť a sliznica maternice je pripravená prijať oplodnené vajíčka. Pri úspešnom nakrytí prechádza ruja do gravidity. V prípade, že krytie neprebehlo, prejde suka do štádia kľudu, tzv. anestrus.

Celé obdobie ruje trvá od troch do štyroch týždňov, fáza farbenia trvá od 7 do 14 dní. Pes má diestrický cyklus - to znamená, že sa ruja vyskytuje u psov dvakrát ročne. Suky hárajú spravidla začiatkom jari a koncom leta. Niektoré, prevažne prírodné plemená (sibirsky husky, alijassky malamut) sú monoestrické - suky týchto plemien hárajú len raz do roka, podobne ako suky divých psov.

Párenie 

Párenie (pohlavný akt, nakrývanie/krytie) je zložitý reflexný dej, ktorý tvorí celý rad podmienených a nepodmienených reflexov. Pri párení dochádza k zasunutiu stoporeného údu psa do pošvy suky. Na záver pohlavného aktu je semeno ejakulované do pošvy suky. K nepodmieneným reflexom pri párení radíme reflex vztoporenia penisu, zasunutie penisu, reflex trenia a reflex vysemenenia. Podmienené reflexy vznikajú najmä u samcov používaných pri inseminácii (stimulácia psa k vysemeneniu).

Vlastné párenie delíme na tri fázy: 1. predohra, 2. akt párenia, 3. zviazanie (spojenie).

  1. Predohra slúži na zoznámenie sa zvierat (pokiaľ nežijú v spoločnej domácnosti). Psi pobehujú, hrajú sa, pes suku olizuje na ušiach a pošve, naskakuje na ňu, suka psa očucháva v oblasti predkožky a hravo psovi uniká pri jeho pokusoch prejsť do ďalšej fázy párenia.
  2. Akt párenia začína plynulým prechodom z predošlej fázy. Suka pripravená prijať psa, rozkročí zadné nohy, ohne chvost na bok. Za priaznivých podmienok (pes ani suka nie sú „začiatočníci“, nerušia ich vonkajšie vplyvy), dochádza k zasunutiu vztoporeného penisu do pošvy. Táto fáza trvá len niekoľko sekúnd a plynule prechádza do fázy spojenia (zviazania).
  3. Zviazanie je fáza, pri ktorej dochádza k enormnému zväčšeniu tzv. toporivých teliesok a žaluďa penisu, čo zabezpečí prechod dávky semena do pošvy a následne maternice suky. Ejakulácia semena prebieha u psa po kvapkách v sekundových až trojsekundových intervaloch počas celého priebehu fázy zviazania. Pes zostáva so sukou buď v polohe, keď sa opiera bruchom o jej chrbát a predné nohy sa jemne (podľa výšky psa a suky) dotýkajú zeme, alebo sa otočí suke chrbtom a počas zviazania psi stoja opretí zadnou časťou tela o seba. Pri týchto polohách dochádza k naťahovaniu pošvy a maternice, čím vzniká v maternici podtlak, ktorý zabezpečí prechod spermií cez krčok maternice do jej vnútra. Zviazanie trvá rôzne dlho, zvyčajne od 10 do 30 minút, niekedy aj dlhšie.

Brezivosť 

Brezivosť suky trvá priemerne 63 dní. Priebeh gravidity je veľmi individuálny. Niektoré suky na začiatku brezivosti menia svoje chovanie - sú maznavejšie, viac jedia. U iných sa zasa prejavuje nechutenstvo. V polovici brezivosti sa dajú plody nahmatať v brušnej dutine, toto vyšetrenie by však mal robiť len skúsený chovateľ alebo veterinárny lekár. Zvykom je previesť vyšetrenie ultrazvukom pre potvrdenie, prípadne vylúčenie brezivosti, keďže u niektorých súk sa po nakrytí môže objaviť takzvaná falošná gravidita. V druhej polovici brezivosti je možné cítiť pohyby plodov, suke sa zväčšuje brucho najmä v oblasti slabín. Niekoľko dní pred pôrodom dochádza k zväčšeniu mliecnych zliaz a k zdureniu posvy. Suky zvyknú obmedziť pohybovú aktivitu, prijímajú menej potravy a v pripravenej pôrodnej bedni si vyhrabávajú brloh.

Pôrod 

Pôrod prebieha v troch fázach a trvá od 6 do 12 hodín, prípadne dlhšie. Prvá fáza pôrodu sa prejavuje nepokojom suky, ktorého miera je veľmi individuálna. V druhej fáze dochádza k otvoreniu krčku maternice s viditeľnými sťahmi. Tretia fáza pôrodu začína vypudením plodu a končí pôrodom placenty.. Plody sú uložené v dvoch placentach, pričom prvý plodový obal praská už v pôrodných cestách. Z druhej placenty vyslobodzuje matka šteňa lízaním, prípadne prehryznutím.Pupocnu snuru taktiež suka prehryzne. Intervaly medzi narodením jednotlivých šteniat oscilujú medzi pätnástimi minútami až hodinou.

Vývoj šteniat po narodení 

Šteniatka poľského nížinného ovčiaka
Šteniatka 
9týždňové šteňa drsnosrstého foxteriéra
9týždňové šteňa 

Šteňatá sa rodia slepé a hluché, nemajú ani vyvinutý čuch. Majú dobre vyvinutý sací reflex. Dokážu sa presúvať na kratšiu vzdialenosť lezením, nevedia sa však postaviť. 12 deň po narodení otvárajú šteňatá oči, zatiaľ však dobre nevidia. Dvoj- až trojtýždňové šteňatá začínajú chodiť, sú schopné samostatne sa vyprázdňovať, čo dovtedy zabezpečuje matka stimuláciou pohlavného orgánu a konečníka lízaním. V približne 20. dni života začínajú šteniatka reagovať na zvukové a čuchové podnety. V období medzi tretím a dvanástym týždňom sa šteňatám zdokonaľujú zmysly a začínajú byť sociálne aktívne. V piatom týždni sa dokážu naháňať, hrýzť a prenášajú v tlame predmety. Toto obdobie je veľmi dôležité z hľadiska t.j. navykania šteniat na rôzne živočíšne druhy, čo je nevyhnutné pre bezkonfliktné spolunažívanie šteňaťa najmä s človekom. Medzi šiestym a ôsmym týždňom je vhodné obdobie na odchod šteniat k novým majiteľom, kde postupne spoznáva hierarchiu „svorky“ a dostáva výchovné lekcie. Tretí až šiesty mesiac života šteniat je dôležitý pre socializacie,vychovu a vycvik, keďže v tomto období sa šteňa zaraďuje do života vo svojej svorke a je ochotné a schopné rýchlo sa učiť. Medzi šiestym mesiacom a rokom života šteňaťa prichádza psia puberta, ktorá pre chovateľov - začiatočníkov predstavuje jedno z najťažšie zvládnuteľných období, keďže sa pes snaží v hierarchii prepracovať vyššie. Od jedného roka je pes telesne vyvinutý a postupne sa začína upokojovať a duševne dozrievať. Ustaľovanie charakterových vlastností psa prebieha približne do tretieho roka jeho života.

EXTERIÉR PSA

Exteriér psa je súbor vonkajších, fyziologických vlastností psa.Medzinarodna kynologicka federacia (FCI) vydala pre jednotlivé plemená tzv. štandardy, ktoré obsahujú popis jednotlivých častí tela psa, čiže jeho exteriéru. Podľa štandardu rozhodca na výstave posudzuje, do akej miery sa daný jedinec približuje štandardu predstavujúcemu ideálneho psa daného plemena. Pri popise psa rozhodca zvyčajne postupuje tak, že zhodnotí najprv celkový vzhľad jedinca a potom venuje pozornosť jednotlivým častiam a detailom.

Celkový vzhľad 

  • Stavba tela býba nižšia, stredná, vyššia s ohľadom na štandard. Porovnáva sa súlad telesných tvarov – pes môže byť vysokonohý, nízkonohý alebo prestavaný (keď má zadnú časť vyššiu ako prednú).
  • Rámec vyjadruje pomer výšky psa v kohútiku k jeho dĺžke (vzdialenosť medzi predným hrotom hrudnej kosti a sedacím hrbolom panvy). Rámec môže byť štvorcový, obdĺžnikový, malý, veľký, krátky, dlhý alebo primeraný.
  • Typ vyjadruje, do akej miery sa pes na prvý pohľad približuje štandardu, ale tiež či ide o samčí alebo samičí typ. Ak je pes samičieho typu a suka samčieho, ide o chybu.
  • Mohutnosť vyjadruje vývin kostry a svalstva. Kostra môže byť silná alebo slabá, pevná, hrubá, či jemná. Ak pôsobí pes ťažkým dojmom, označujeme ho za ťažkého, v opačnom prípade za ľahkého.
  • Kondícia vyjadruje momentálny fyzický stav jedinca a môže byť dobrá, stredná, zlá, pracovná, chovná, výstavná a pod.


  • Hlava je ušľachtilá, neušľachtilá, primeraná, ľahká, hrubá, pohlavne výrazná (samčia, samičia), typická, netypická.
  • Tlama (morda) môže byť dlhá, krátka, špicatá, tupá, úzka, široká s výraznými alebo nevýraznými kútikmi.
  • Pysky sú mäsité, primerané, málo vyvinuté, previsnuté, slabé, priliehavé, nepriliehavé, pevné.
  • Líca môžu byť vypuklé alebo ploché.
  • Nos máva rôzne sfarbenie a nosné otvory môžu byť úzke alebo široké.
  • Chrbát nosa môže byť rovný, klabonosý, široký alebo úzky.
  • Čelný sklon (stop) je nevýrazný alebo výrazný, vyjadrený alebo nevyjadrený.
  • Čelo môže byť široké, úzke, ploché, klenuté, zaoblené, zužujúce sa k očiam, s čelným vrubom alebo bez neho.
  • Nadočnicové oblúky sú výrazné alebo nevýrazné.
  • Temeno je široké, úzke, klenuté, ploché s viditeľným alebo neviditeľným temenným vrubom.
  • Oko môže byť guľaté, elipsovité, trojuholníkové, mandľové, otvorené, prepadnuté, vypuklé. Farba oka je tmavá, tmavohnedá, hnedá, gaštanová, svetlohnedá, jantárová, svetlá a pod. Výraz oka je živý, neistý, plachý, zlý a pod.
  • Ucho je dlhé, krátke, široké, úzke, malé, veľké, nízko alebo vysoko nasadené, mäsité, tenké, špicaté, zaoblené, stojaté, previsnuté, priliehavé alebo nepriliehavé k lícu, správne alebo nesprávne ovládané, klopené, poloklopené, ľahké, ťažké, kupírované (dnes legislatívne zakázané).
  • Krk môže byť dlhý, krátky, slabý, silný, primeraný, svalnatý, suchý, vysoko či nízko nasadený/nesený, jelení, ovčí, vyklenutý.
  • Šija býva ladná, klenutá, krátka, dlhá, svalnatá, široká, úzka.
  • Hrudník môže byť hlboký, plochý, úzky, široký, sudovitý, klenutý, dobre vyvinutý.
  • Predhrudie (front) je hrudník posudzovaný spredu a môže byť dobre/zle vyvinutý, plochý, úzky, dostatočne/málo osvalený.
  • Kohútik môže byť vysoký, nízky, výrazný, nevýrazný.
  • Chrbát býva rovný, kaprovitý, prehnutý, pevný, mäkký, úzky, široký, dlhý, krátky, málo/dostatočne osvalený.
  • Bedrá označujeme za dlhé, krátke, pevné, mäkké, široké, úzke, dobre alebo voľne viazané, nedostatočne alebo úmerne osvalené a klenuté.
  • Boky môžu byť široké, úzke, pevné, voľné, vpadnuté, vyplnené.
  • Chvost je vysoko alebo nízko nasadený, silný, slabý, hrubý, jemný, krátky, dlhý, zužujúci sa, kupírovaný (legislatívou zakázaný), nesený dohora, oblúkovito alebo vodorovne, zvislý, zakrivený, lomený, pretočený, preklopený.
  • Brucho označujeme za vtiahnuté, voľné, objemné alebo pevné.
  • Zadné a predné končatiny môžu byť rovné, krivé, dobre, alebo nedostatočne zauhlené, dobre alebo nedostatočne osvalené.
  • Stehno môže byť dlhé, krátke, slabé, silné, svalnaté alebo málo svalnaté.
  • Koleno je voľné, vybočené, vbočené.
  • Lýtko označujeme za dlhé, krátke, silné alebo slabé.
  • Laba býva mačacia, zajačia, lyžicovitá, uzatvorená, pevná, otvorená, mäkká, klenutá, malá, veľká.
  • Lopatka je šikmá, strmá, dlhá, krátka, pevná, voľná.
  • Lakeť môže byť pevný, voľný, vybočený, vbočený, priľahlý.
  • Záprstie môže byť dlhé, krátke, pevné, mäkké, strmé, pravidelné, nepravidelné.
  • Srsť – posudzuje sa farba a kvalita srsti. Je posudzovaná podľa štandardu posudzovaného plemena.
  • Obočie môže byť mohutné, slabé, výrazné, nevýrazné.
  • Fúzy (vyskytujú sa u hrubosrstých plemien) môžu byť dobre, nadmerne alebo málo vyvinuté.
  • Pohybová mechanika jedinca je veľmi dôležitá a okrem správneho uhlenia končatín sa posudzuje aj jedinec v pohybe, pri ktorom vyniknú prednosti a prípadné chyby u daného jedinca.
  • Postoj predných končatín môže byť správny, úzky, široký, zovretý, otvorený, končatiny sa môžu zbiehať alebo rozbiehať (francúzsky postoj) a môžu byť správne alebo nesprávne zauhlené.
  • Postoj zadných končatín je normálny, strmý, kravský, sudovitý, podsunutý, zástojný, rozbiehavý, zbiehavý, široký, úzky a správne alebo nesprávne zauhlený.
  • Krok býva ľahký, pružný, krátky, dlhý, ťažkopádny. Mimochod je neprirodzený pohyb psa. Označujeme ním pohyb, pri ktorom predná a zadná končatina na jednej strane vykonávajú súčasne pohyb vpred (u vlkov normálny jav).
  • Povaha psa býva v niektorých štandardoch popísaná (najmä u služobných plemien) a posudzuje sa na výstavách. Môže byť temperamentná, málo temperamentná, dobrá, zlá, divoká, mierna, bojazlivá, dôverčivá, nedôverčivá a pod.
  •  

PRAVIDLÁ VÝCVIKU:

  • Psa cvičíme v záhrade, kde psa nerozptyľujú nijaké zvuky ani nič podobné. 
  • Pri výcviku majte psa na vodítku, aby ste si boli istý, že vám neutečie.Pri výcviku treba mať po ruke vždy nejakú lákavú odmenu, či už v podobe maškrty alebo hračky.
  • Psa treba cvičiť pravidelne, tréning však nesmie presahovať dĺžku 20 minút denne.
  • Psa treba cvičiť pred jedlom, pretože po jedle by ho nelákali ani maškrty, a bol by aj "mľandravý" alebo lepšie povedané unavený a asi aj lenivý.
  • Výcvik psa by nemal byť založený na trestoch, ale skôr na odmenách. Musíte chápať, že pre psa je keď poviete "sadni", ako keď vám niekto po latinsky povie "sadni" a vy absolútne neovládate latinčinu. Preňho je to úplne nový jazyk, takže po prvom príkaze nemôžte od psa očakávať, že spraví to čo chcete. Výcvik je založený na tom, že vy psovi ukazujete čo znamenajú vaše príkazy.
  • Psa nikdy nebijeme, lepšie je psa potrestať odobratím niečoho, čo má rád (napr.: obľúbená hračka, alebo je celkom dobré, keď psa postriekate vodnou pištoľou, lebo to má hneď viacero výhod: Pes nevie, odkiaľ to je, takže sa na vás nebude hnevať, alebo nebude urazený, alebo aj to, že hoci to psa nebolí, je mu to vrcholne nepríjemné, čo spôsobí, že prestane so svojimi zlozvykmi.)

Príkaz - SADNI!

Sú dva spôsoby, ako psa naučiť tento ťažký, ale užitočný príkaz. Ten druhý funguje na 100%, lebo som ho skúšala na svojom psovi.  A ten prvý, ten by tiež mal fungovať, ale ten môj pes je taký pobehaj, že keď maškrtu nedostal, jednoducho odišiel. :o)

Prvý spôsob (kroky) :

1. Privolajte si psa. Ak príde, pochváľte ho.

2. Vytiahnite maškrtu, a dajte ju psovi oňuchať.

3. Potom mu ju držte nad hlavou. Zachvíľu si pes sadne, lebo bude chcieť mať lepší výhľad na maškrtu.

4. Keď si už bude sadať, vyslovte povel SADNI, a potom, keď si sadne, ho pochváľte a odmeňte.

PRAVIDLO: Tento cvik pravidelne opakujte niekoľko týždňov. Potom vždy, keď bude či už na prechádzke, alebo bude behať po záhrade, keď sa vám bude zdať, že pes si ide sadnúť, vyslovte povel, a keď si naozaj sadne, odmenťe ho ak nie maškrtou, tak pohladením a slovami "dobrý psík".

Druhý spôsob (kroky):                    

 
                

1. Privolajte si psa. Ak príde, pochváľte ho.

2. Chyťte psa prostredníkom a palcom za miesto okolo ladvín (ako je na obrázku).

3. Prstami jemne tlačte k sebe. Zároveň tlačte celou rukou smerom dolu, teraz už silno.

4. Možno pes bude najprv "vyhadzovať zadkom", ale po chvíli si už sadne. Keď si bude sadať, pusťte ho, a vyslovte povel. Akonáhle už bude sedieť, pochváľte ho a odmente.

PRAVIDLO: Pravidlo je také isté ako pri prvom spôsobe.

 

Príkaz - KU MNE!

Tento príkaz by sa dal nazvať "hlavným", pretože bez neho sa nedajú cvičiť ďaľšie príkazy. Preto psa treba naučiť prísť na privolanie už v skorom veku.

PRAVIDLO: Keď chcete psa za niečo potrestať, vždy je lepšie prísť za ním alebo si ho pritiahnuť vodítkom, ako privolať si ho. Keby si pes dal tento príkaz do súvislosti s niečím nepríjemným, ako je trest, nabudúce by už nemusel prísť, lebo by si mohol myslieť, že ho znova chcete potrestať, čo by bolo zlé, pretože keď vie tento povel, to znamená hneď o pár starostí menej.

Na začiatok si ho dáte na vodítko, aby nešiel preč.

KROKY:

1. Čupnite si a vytiahnite odmenu.

2. Začnite ho volať po mene a pridajte aj povel "ku mne". (Napr.: Beni, ku mne!) Nehovorte to prísne, skôr nadšene, lebo pri prísnom tóne by sa pes mohol naľakať a pokúsiť sa ujsť.

3. Keď sa obzrie, ukážte mu maškrtu, alebo hračku. (Lepšia je obľúbená hračka, lebo tú vidí na prvý pohľad.)

4. Roztiahnite ruky a nadšene ho volajte.

5. Keď k vám príde, pochváľte ho a dajte mu odmenu.

6. Toto cvičenie pravidelne opakujte. Postupne k odmene pridajte aj slovnú pochvalu a neskôr odmeny úplne vyraďte a už ho len chváľte.

7. Po nejakom čase už psa voľne pusťte po záhrade a keď sa bude pozerať iným smerom, vyskúšajte si ho privolať. Ak príde, je to dobré znamenie, ak nie, cvičenia opakujte, až kým nebude poslúchať na slovo.

8. Keď si budete istý, že vás už úplne poslúcha, zoberte ho na ulicu. Tam skúšajte, či aj v rušnom prostredí počúva vaše povely.

Strihanie pazúrov

Psom, ktorý na prechádzkach chodia aj po ceste, nie len po trávniku, sa pazúre brúsia samy a nemá ich ostré. Ale alým psom chovaných v bytoch, ktorý si len tak pobehajú po trávniku, sa pazúre nebrúsia a ak nechcete, aby vás doškriabal, treba mu ich srihať.

Psi si síce pazúre necítia, ale ružové lôžko v nich hej, čiže pri strihaní buďte veľmi opatrní, aby ste mu do neho nezastrihli. (pozri obr. - modrá čiara značí miesto strihu) Ak si nie ste istý, či to zvládnete, radšej požiadajte o pomoc skúsenejšiu osobu. Problém sa niekedy stáva pri psoch, ktoré majú tmavé pazúre a nevidno im lôžko. Vtedy buď strihajte úplne ale úplne z krajíčka, alebo to radšej nechajte na odborníka.

 

 

 

Kúpanie psa

Bežné ošetrovanie udržiava srsť zdravú, ale ak sa pes v niečom vyváľa, treba ho aj okúpať. Kúpanie so šampónom priaznivo pôsobí aj na odstránenie parazitov (blchy, kliešte...).

Čo na to treba?

  • Kúsky vaty
  • Nádoba s teplou vodou
  • Uterák
  • Šampón

!!!POZOR: Šampón sa nesmie dostať do uší, očí, ani papule psa!!!

Kroky:

1. Psa vykefujte a do uší mu dajte vatu. Ak kúpete malé plmeno, dajte ho do malej vaničky, ak veľké plemeno, dajte ho do vane. Ak psa nemáte vnútri, musíte ho sprchovať vonku.

2. Vylejte na psa teplú vodu. Ak sa bude snažiť utiecť, držte ho za obojok.  

3. Na srsť psa naneste šampón a rozotierajte ho proti smeru rastu srsti. Nešampónujte psovi hlavu. Masírujte ho, aby sa odstránila špina a odumretá pokožka.

4. Nedráždivým šampónom umyte psovi hlavu, a vyhýbajte sa očiam. Hlavu olpáchnite a vysušte skôr ako telo. Opláchnite telo psa teplou vodou, aby sa odstránili zvyšky šampónu.

5. Osušte psa uterákom, a ak je to možné, i fénom zapnutým na najnižší stupeň. Psa vykefujte.

6. Po vykúpaní pes často pobehuje. Dávajte pozor, aby sa po vykúpaní v niečom nevyváľal. Psy to niekedy tak robia, aby sa zbavili neprirodzeného pachu po kúpeli.

Šampóny
Existuje viac druhov šampónov. Môže byť v podobe normálneho mydla, v podobe peny alebo spreja. 

 

Starostlivosť o hladkú srsť

Hladká srsť nepotrebuje až takú starostlivosť ako dlhá alebo hodvábna srsť. Treba ju však aspoň jedenkrát týždenne vyčesať, a raz mesačne okupat

Čo na to treba?

  • Gumová kefa alebo gumová rukavica
  • Štetinová kefa
  • Jelenica na leštenie srsti

Kroky:

1. Gumenou kefou alebo rukavicami vyčistite srsť proti smeru rasti chlpov, čím sa   odstránia voľné chlpy, odumreté vrchné vrstvy kože a všetka nečistota.

2. Tú potom odstránte štetinovou kefou. Venujte pozonosť celému povrchu tela.

3. Potom srsť vyleštite jelenicou.  Ak chcete dosiahnuť vysoký lesk, môžte po vyčistení na srsť aplikovať kondicióner.

Keď toto opakujete pravidelne, pes bude mať perfektný vzhľad.

Starostlivosť o krátku srsť

Tak ako aj o hladkú srsť, starostlivosť o krátku nie je veľmi náročná, hoci už je to ťahšie ako pri hladkej. Česať ju treba častejšie (dvakrát za týždeň), a kupanie je ťahšie.  

         Čo na to treba?

  • Kefa na odstraňovanie chumáčov
  • Štetinová kefa
  • Hrebeň - hustý

1. Kefou na odstraňovanie chumáčov prečešte psovi srsť, aby sa odstránili chumáče.

2. Štetinovou kefou dôkladne, ale jemne odstráňte vypadanú srsť a nečistoty. Pri kefovaní kontrolujte, či v srsti nezbadáte parazity, ako sú blchy, kliešte atď. a na koži zápaly alebo iné poruchy.

3.  Nakoniec hrebeňom prečešte srsť na nohách a chvoste, trčiacu zastrihnite.

Trimovanie
Drsnú srsť, ako má napríklad teriér alebo drsnosrstý jazvečík, musíte trimovať (vytrhávať) každé tri až štyry mesiace. Odumrté chlpy vytrhávame palcom a ukazovákom a ťaháme v smere rastu srsti. Keď nechcete psovi vytrhávať srsť prstami, zaobstarajte si nôž na vytrhávanie srsti. S ním srsť vytrhávame tak, že palcom pritlačíme srsť na tupú časť noža a poiahneme. Prebitočnú srsť v okolí tlamy by mal upravovať iba skúsený chovateľ.

 

Starostlivosť o dlhú srsť

Dlhá srsť je síce pekná a dobre izoluje, ale treb sa o ňu viacej starať. Česanie treba opakovať výrazne častejšie, najlepšie každý deň.

Čo na to treba?

  • Kefa
  • Drôtená kefa
  • Nožnice
  • Hrebeň - hustý

Kroky:

1. Kefou rozčešte chumáče, a dávajte pozor, aby ste psovi nevytrhali srsť, pretože by nebol práve nadšený.

2. Potom srsť vykefujte drôtenou kefou, ktorá by mala po srsti prechádzať ľahko a bez zadrhávania.

3. Riedkym hrebeňom vyčešte srsť, a obzvlášt venujte pozornosť srsti na končatinách.

4. Nožnicami upravte srsť medzi vankúšikmi na labách, lebo tam sa môže usadiť špina. Takisto upravte srsť na päte aby sa srsť nezamotávala a nešpinila.

Po úprave je má pes srsť hladkú a elegantnú.

Starostlivosť o hodvábnu srsť

Hodvábnu srsť majú najčastejšie malé plemená ako napríklad yorkshirský teriér. Je s ňou asi najväčšia piplačka zo všetkých, ale stojí to za to, pretože upravená hodvábna srsť je elegantná a nádherná. 

Čo na to treba?

  • Kefa
  • Štetinová kefa
  • Nožnice
  • Hrebeň
  • A prípadne aj mašlička

Kroky:

1. Kefou odstránime zamotanú srsť a vypadané chlpy.

2. Po prečesaní kefou by už srsť nemala klásť odpor pri použití štetinovej kefy. Ak odpor kladie, mali by ste psa znovu prečesať kefou. Štetinovou kefou sa srsť vyleští.

3. Hrebeňom rozdeľte srsť na chrbte na polovicu a obidve polovice učešte dolu. Špinavé konce chlpov ostrihajte.

4. Nožnicami psovi zastrihnite srsť na labách a psovi ostrihajte pazure. Ostrihajte aj srsť medzi vankúšikmi na labách.

5. Prípadne môžte psovi na hlavu uviazať mašličku, ktorá mu dodá milý výraz.

Po úprave má pes srsť jemnú, dlhú a lesklú.

Denné dávky potravy pre psa

Váha psa Požiadavky (v kalóriach)  Konzervy/krmivo Polovlhká potrava Suchá potrava
5 kg. 210 cal. 105 g. - mäso, 35 - krmivo 70 g. 60 g.
10 kg. 590 cal. 300 g. - mäso, 100 - krmivo 190 g. 170 g.
20 kg. 900 cal. 450 g. - mäso, 150 - krmivo 300 g. 260 g.
40 kg. 1980 cal. 850 g. - mäso, 280 - krmivo 545 g. 480 g.
80 kg. 2800 cal.

1400 g. - mäso, 460 - krmivo

900 g. 800 g.

 

Vek psa 

Prepočtová tabuľka psích rokov na roky ľudské
Pes Človek Pes Človek
1 rok 15 rokov 8 rokov 51 rokov
2 roky 21 rokov 9 rokov 55 rokov
3 roky 27 rokov 10 rokov 59 rokov
4 roky 32 rokov 11 rokov 65 rokov
5 rokov 37 rokov 12 rokov 69 rokov
6 rokov 42 rokov 13 rokov 75 rokov
7 rokov 47 rokov 14 rokov 83 rokov